Ventúrska 9,
Zichy´s palace
Bratislava
tel:
+ 421-2-2070-7501
office@bratislava-info.sk
Reklama
Ferdinand II. o svoj trón neustále zápasil
Keďže cisár Matej II. nemal deti a jeho mladší bratia boli pokročilí vekom, voľba cisára padla na cisárovho bratranca Ferdinanda, ktorého ešte za života cisára. korunovali za českého i uhorského kráľa. Táto voľba vystupňovala náboženské a politické konflikty najmä v Čechách.
Český snem obvinil Ferdinanda z útlaku protestantov, z porušovania slobôd a plienenia krajiny vojskom. Bola to len zámienka, skutočným zámerom bolo vymaniť sa spod vlády Habsburgovcov. Vzbúrenci zvolili za kráľa Fridricha Falckého. I v Uhorsku panovala nespokojnosť, čo využil sedmohradské knieža Gabriel Betlen a so svojou armádou obsadil Slovensko, spojil sa s vojskami českých stavov a spoločne ohrozovali Viedeň. Zdalo sa, že habsburské súštatie sa zrúti. V tejto ťažkej situácii Ferdinandovi pomohol slovenský veľmož Juraj Druget, ktorý si najal vojsko v Poľsku a vpadol na územie východného Slovenska. Prinútil Betlena prerušiť blokádu Viedne a stiahnuť sa na východ.
Ferdinand získal finančnú pomoc zo Španielska, najal si dostatočné množstvo žoldnierov a prešiel do ofenzívy. Na jeho stranu v záujme udržania katolicizmu v strednej Európe sa postavili španielsky kráľ Filip III., pápež Pavol V., poľský kráľ Žigmund III., bavorský vojvoda Maximilián a nemeckí predstavitelia katolíckej ligy. Pred silou tohto spojenectva Betlen cúvol a uzatvoril s Ferdinandom prímerie. To umožnilo Ferdinandovi poraziť vojská českých stavov v bitke na Bielej hore roku 1620.
Víťazstvo Ferdinand využil na upevnenie svojej pozície v Čechách. Výrazne obmedzil českú autonómiu, český trón dedične pričlenil k Habsburgovcom, obmedzil práva šľachty a mešťanov, zrovnoprávnil češtinu s nemčinou a katolícke náboženstvo vyhlásil za jediné platné. Po potlačení odporu v Čechách sa pokúsil vyrovnať aj s Uhorskom. V apríli 1621 dobyl Bratislavu, o mesiac nato Nitru, ale keď v bitke pri Nových Zámkoch utrpel porážku, uzavrel s Betlenom prímerie, ktoré zaručovalo protestantom výdobytky dosiahnuté Viedenským mierom po Bočkajovom povstaní roku 1606. Potom sa Ferdinand zameral na vyriešenie náboženskej otázky v Nemecku. Na stranu nemeckých protestantov sa pridal dánsky kráľ Kristián a v máji roku 1625 vypovedal Ferdinandovi vojnu. Trvala štyri roky a Ferdinand ju vyhral. Získal kontrolu nad celým Nemeckom.
Vo svojom reštitučnom edikte nariadil návrat všetkých majetkov katolíckej cirkvi zabratých protestantmi po roku 1555, čo však nebolo možné a čo vyvolalo opäť napätie, ktoré prepuklo do vojny. Proti Habsburgovcom vystúpilo Švédsko, ktoré sa cítilo ohrozené ich pozíciou v Nemecku. Cisár odvolal reštitučný edikt, ale ani to nepomohlo vytlačiť švédske vojská z Nemecka. V roku 1635 do vojny proti Habsburgovcom vstúpilo Francúzsko a situácia sa pre Ferdinanda ešte viac skomplikovala. Koncom roka 1636 sa zdravotný stav cisára neustále zhoršoval a 15. februára 1637 zomrel. Krajiny zmietajúcej sa vo vojne sa ujal jeho syn Ferdinand III.
Ferdinand II. bol považovaný za schopného politika a obratného diplomata. V ťažkých časoch tridsaťročnej vojny dokázal presadiť svoj koncept absolútnej monarchie a položiť základy vnútornej integrácie stredoeurópskeho habsburského impéria.
Ferdinanda II. korunoval 1.7.1618 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň
a palatín Žigmund Forgáč. Krátko pred korunováciou víchrica poškodila mesto aj hrad. Škody na streche hradného paláca boli natoľko závažné, že kráľa ubytovali v rezidencii ostrihomského arcibiskupa priamo v meste. Slávnostná hostina sa však nakoniec konala v poškodenom paláci.
Žiaden sťatý odsúdzenec nevidel kata, okrem Jesenia, ktorému vytrhol jazyk.
Po potlačení českého stavovského odporu v bitke na Bielej hore v roku 1620 začal proces s poprednými predstaviteľmi odboja. 20. februára 1621 bolo 61 najdôležitejších osôb uväznených a postavených pred súd. Rozsudok bol poslaný cisárovi Ferdinandovi II. do Viedne, aby ho potvrdil. Jezuiti vraj prosili cisára, aby sa neľakal potrebných popráv. Ferdinand po noci plnej úzkosti podpísal rozsudok smrti nad 27 odsúdencami, medzi nimi bol aj Ján Jesenius, rektor Karlovej univerzity, ktorý pochádzal z uhorského zemianskeho rodu z Turca.
Deň popravy bol ustanovený na 21. júna 1621. Smutnú noc pred popravou strávili nešťastní odsúdenci na Staromestskej radnici. Niektorým bolo umožnené, aby ich navštívil kňaz. Pri radnici bolo postavené veľké lešenie potiahnuté čiernym súknom. Keď odbila piata hodina, zaznel výstrel z hradu. Mestské brány sa uzavreli, na námestie nastúpilo vojsko. Prišli cisárski richtári a uväzneným oznámili, že je čas popravy a aby sa pripravili. Všetky popravy vykonal Ján Mydlář, počas štyroch hodín. Použil pritom štyri meče. Desať urodzených pánov šľachtického stavu a dvaja mešťania boli šťatí mečom a ostatných pätnásť odsúdzencov bolo obesených. Niektoré telá popravených, ako bývalo vtedy zvykom, boli rozštvrtené a vystavené na rôznych miestach Prahy pre výstrahu.
Minikalendár
1614 zomrela Alžbeta Báthory
1616 zomrel William Shakespeare
15.12.1618 zomrela Anna Tirolská, manželka cisára Mateja II.
Všetky práva vyhradené. Kontakty Podmienky inzercie
